Na začiatku tohto roka sme so Števom Zvolen hľadali taký termín cez prázdniny, kedy sa nekoná žiadne CB ani AMA stretnutie alebo závod. Našli sme jediný – 21.-22. august 2010. Bolo teda rozhodnuté. V tomto termíne sa bude konať 14. ročník CB poľného dňaKóta bola vybratá dlho vopred, Na Považský Inovec je potrebné povolenie a to som vybavoval ešte v júli. V sobotu dopoludnia ma ešte čakalo namontovať nové police v detskej izbe a zbaliť sa. Balenie ostalo až na popoludnie a tak to aj vyzeralo. O tretej som nasadol do auta s tým, že mám 2 hodiny do štartu, čo sa dá v pohode stihnúť. Na kótu je to 55 km. Keď som mal natočených asi 7, bliklo mi v hlave: “Nemáš koaxiál!” Zastavujem a premýšľam, od koho by som cestou nejaký požičal. Jediná alternatíva je Ľubo OM5ZW v Bánovciach, ten je však telefonicky nedostupný. Otáčam sa preto a vraciam sa domov.

Za pekného počasia je vrchol Inovca aj s vežami vidieť zďaleka. Tá vyššia vpravo patrí armáde, pravá nižšia (vraj) Orange-u.

V Trenčianskom Jastrabí dobieham Octaviu s ilavským EČV a vlečiem sa za ňou až k Chate pod Inovcom. Tá je momentálne v rekonštrukcii a turistov však bez problémov obslúžia v bufete vo vedľajšej chatke.

O pol piatej prichádzam na kótu. Je krásne slnečné počasie, bezvetrie a 22°C vo výške 1042m. Je tu zopár cykloturistov a turistov, ktorí sa hneď zaujímajú o to, čo idem robiť. A tak medzi vynášaním materiálu na kótu a stavaním stožiara vysvetľujem čo a prečo vlastne chystám. Stožiar s anténou a slovenskou vlajkou stojí tesne po štarte súťaže. Treba ešte zapojiť stanicu, notebook a naštartovať centrálu. Medzitým ďalší turisti.

Kontrolné spojenie s exp. Dolina robím o 17:15 a prvé súťažné o ďalších 5 min. neskôr. A hneď najdlhšie slovenské: exp. K120 (Mišo, Vilo T.Lomnica a Jano Šuňava) /p Lomnický štít = 156 km. Chvíľu pokecáme a hľadám ďalej. Zapisujem nielen SK ale aj CZ stanice, pretože denník použijem aj do Slovenskej portejblovej ligy. Za prvú hodinu ich je 36.

Krátko potom ma volá Giuseppe H. Králové, ktorý portejbluje v JO80GE (191 km). Vzápätí prvá dvestovka – Baron J. Hradec na Kaproune. Medzi siedmou a ôsmou večer nastáva odliv cébečkárov z pásma, mnohí sledujú TV noviny. Zato tesne pred ôsmou sa ozýva Tomáš mobil Roudnice /p Dlouhá Louka (JO60TP) = 380 km. Nie je to nič moc, reporty 34/24 ale počujeme sa. To ešte netušíme, aké budú podmienky ráno. Po ôsmej sa to opäť rozbieha, dokonca sa mi darí aj 111 km spojenie na PMR (0,5W !). Niekoľkokrát skúšam volať na Děčínsky Snežník (JO70BT), počujem ich 4-vým rádiom, oni mňa len v náznakoch. Zato po desiatej večer to ide úplne perfektne:

zvukový záznam
exp. Snežník – Marconi PE

O desiatej večer ma prekvapujú dvaja turisti idúci z Trenčína do Piešťan! O jedenástej začínam pociťovať chlad a obliekam sa. O polnoci poteší Rado (Strašidlo) Košice /m Štrvbské Pleso (KN09AC, 151 km na mobilnú ant.). Najdlhšém spojením bola krátko po polnoci exp. Artaban /p Homolka (JO69RN, 385 km). Spojenia pribúdajú do jednej v noci, občas kecám s Milanom Senica a keď sa niekto brejkne, robíme spojenie obaja. Chalanom na Skalke (exp. Horec) som sa snažil dohodiť aj spojenie na TmR. Oboch som počúval 59, no “Horci” Tomáša nepočuli vôbec…

zvukový záznam
Tomáš m Roudnice – exp. Horec – Marconi PE

Potom, podobne ako väčšina ostatných súťažiacich, vypínam stanicu a zaliezam do stanu. Bez spacáku a karimatky sa nejako neviem uložiť. Preto už o štvrtej zapínam notebook a kontrolujem doteraz zapísané spojenia v denníku. Centrálu nechávam vypnutú, nechce sa mi rušiť ranný spev vtáctva a veveričku lúskajúcu šišky priamo nad mojím stanom…

Rannú šichtu o piatej otvára Milan-110 Čehovice. To mám v denníku 150 QSO a tajne dúfam, že to dotiahnem do dvestovky. Viacej sa to rozbieha až pred šiestou. O pol ôsmej ráno sa dvaja brnianski kamionisti čudujú, že ich počujem na viac ako 100 km.

Kamionisti sú všeobecne zvláštna skupina. Hoci na CB majú vyhradený 10, kanál, vysielajú si hocikde a potom sa rozčuľujú, keď sa “na nich niekto napojí”. S niektorými sa dá aj pokecať, pridajú zopár bodov a ja im poprajem šťastnú cestu. Ich dosah je často obmedzený na pár km (nesprávna inštalácia ant), preto sú prekvapení, keď ich z kopcov zavoláme na desiatky kilometrov.

O ôsmej je čas aj na ďalší pokec:

zvukový záznam
Tomáš m Roudnice – exp. Marco Polo – Marconi PE

Získavam ďalšie body do CB poľného dňa, kde sa počítajú len slovenské stanice: ozýva sa viacero Slovákov: Fero Bratislava, Fero-1 Žilina, Janko Paludzka L. Mikuláš, Stano Dvorníky…
Magickú dvestovku som zapísal dve minúty pred koncom, a stihol som pridať ešte jedno. Cieľ bol teda dosiahnutý.

vlajka na 10m stožiari sa za celý čas takmer nepohla.

Vrcholový turistický smerovník

Ešte dve-tri vety s Milanom SE na Javorine a bol čas baliť. Práve vtedy prišla prvá turistka, ktorá si ma dokonca aj vyfotila. Zasa som vysvetľoval a vysvetľoval.

Vytiahol som teda aj ja foťák a spravil celkový záber na moje portejblové pracovisko na kóte Pov. Inovca. Celkom 201 spojení, ODX na 385 km a dohromady viac ako 18000 bodov. Perfektné počasie k tomu, pokec s mnohými kamarátmi a známymi, čo viac si môže človek správne trafený anténou želať.

Dopočutia z niektorého ďalšieho CB portejblu.

Príprava na jeden z vrcholov CB sezóny začala asi 2 týždne vopred. Hľadal som kótu na Slovensku no v blízkosti hraníc s Českou republikou. Do úvahy prichádzali tri: Veľká Javorina, Žalostiná a Považský Inovec. Na všetky tri sa dá dostať autom, čo bola prvoradá podmienka, pretože som plánoval vziať 10m magirus, a elektrocentrálu. Javorinu som škrtol ako prvú – mala tam byť kontrolná stanica, Žalostinú si “zabookoval” Milan Senica, ostala mi teda tretia alternatíva: Považský Inovec. Nie je úplne najideálnejší, lebo:
a) autom sa dostanete asi 50 m pod kótu, a ostatok treba vyniesť techniku pešo
b) je potrebné vybaviť povolenie na vstup, čo za normálnych okolností trvá asi mesiac.

Sadol som si k internetu, našiel adresu Štátnych lesov v Trenčíne a poslal mailom i poštou žiadosť o vstup. Veril som, že pani inžinierka, s ktorou som komunikoval aj v minulosti, mi opäť vyhovie. Volala mi asi 4 dni pred termínom súťaže, že bola na dovolenke, ale pokúsi sa povolenie vybaviť. Potrebuje totiž súhlas od správcu pozemkov. V piatok pred pretekom mi volala opäť s tým, že povolenie je na svete, ale nie je šanca poslať mi ho. Ako naschvál ešte aj internet im vypadol. Nakoniec sme sa dohodli, že si ho vyzdvihnem osobne v sobotu, keď pôjdem na kótu.

Už od piatku som cez skype komunikoval s Tomášom mobil Roudnice (TmR), ktorý už portejbloval na Dyleni (JN69GX) a dával mi priebežné info o aktuálnom počasí.

V sobotu som sa dopoludnia balil. Zvýšenú pozornosť som venoval magirusu, ktorý som vzorne naolejoval, aby som ho ľahko vysunul. Jedna sedačka z auta musela von práve kvôli stožiaru, ostatné sa pohodlne zmestilo do kufra. Na obed na skype vidím Mira-Kasa staršieho a pýtam sa ho, či nechce ísť so mnou na portejbl. Reaguje takmer hneď s tým, že ide. Práve keď o štvrť na dve vyrážame, pípne mi SMS od TmR: “Neprší, vítr jako svině, CB chodí slušne.” Tak fajn, poviem si a cestou volám p. inžinierke. Nedvíha ani na 6. volanie. Prichádzame do dediny, kde býva a pýtame sa. Asi 80-ročná pani s dvomi francúzskymi palicami nás navigovala takmer presne. Po 15 minútach definitívne vyrážame na Inovec s povolením v rukách.

Asi od výšky 800 m n.m. sa ocitáme v hmle. Teplota klesá na 15°C , v motore naopak stúpa, tak otvárame okná a začíname kúriť… Chata pod Inovcom je v rekonštrukcii, preto prípadných turistov a návštevníkov obslúžia len v malej chate vedľa. Nezastavujeme a pokračujeme ďalej. Na ceste za chatou svietim všetkým, čo auto má, v lese pod ihličnatými stromami a v hmle je úplná tma. Tesne pod vrcholom sa z hmly vynorí auto. Na znamenie vodiča zastavujeme.

“Kam idete?” pýta sa šofér.
“Na kótu, ideme vysielať, máme preteky,” odpovedám
“Aha, tak to ste vy, ja som myslel, že niekto cudzí,” reaguje vodič
“Áno, my, povolenie máme.”
“Dobre, tak dovidenia.”

Neverím. Lesná stráž. To o nás vážne vedel, alebo bol hore len tak?

O pár metrov odstavujeme auto pri bráne do vojenského objektu. Veža vo vetre vydáva zaujímavé zvuky, jej vrchol v oblakoch ani nevidieť. Vynášame všetko na kótu, kde nás prekvapí turistický prístrešok so stolom a lavičkami. To bude naše vysielacie stredisko. Ako prvý staviame stožiar. Vzorne naolejovaný a už aj mokrý sa šmýka v rukách. Dvaja sa s ním mordujeme asi 15 minút no nakoniec je anténa (1/2) hore. Nové kotviace tyče (dík, Vlado) a požičané kotviace lanká (dík Milan OM3FW). Asi 20 minút pred piatou večer je všetko rozbalené. S ťažkosťami, ale predsa naštartujem centrálu a dám prvú výzvu. Všetko funguje. Ekorádio Trstín úplne naplno. Fajn, máme asi 15 minút na prípravu pred kontestom. Presne o piatej dávam prvú súťažnú výzvu. Okamžite reaguje ET-77 Jordán Nový Jičín /p Galanta a pýta sa ma: “Už to začalo?” Hovorím, že áno, tak si vymieňame potrebné informácie. Medzitým však otváram web CBDX a zisťujem, že do štartu ostávajú ešte skoro dve hodiny. Chytám sa za hlavu a Kaso st. sa na mne smeje od ucha k uchu. Spojenie samozrejme škrtám a venujem sa spojeniam do SPL. Pred večernými TV správami si veľa ľudí zapína staničky, takže stále niekto volá.

Ostrý štart je o 19.h a hneď robím okolité súťažné stanice. Po nich sa to trocha zastaví, tak pokračujem striedavo výzvami do LPD a SPL. Opäť prší a pomaly sa stmieva. O deviatej večer nás prekvapuje partia asi ôsmich turistov prichádzajúcich niekde od Selca. Chvíľu so záujmom sledujú CB prevádzku a jeden z nich sa pýta na PMR stanice. Potom pokračujú smerom na Chatu pod Inovcom a my už až do rána ostávame sami.

Medzitým začujem Alfu z Británie, no je tu taký pileup a rušenie zároveň, že nemám šancu.

Tu si dovolím malú poznámku: Niektoré stanice, ktoré som stále počul tak 46, sa pri objavení Alfy zrazu vylepšili na čistých 59. Asi to bude tým, že práve v tom čase mali smerovku otočenú smerom ku mne – na západ…

Po 23.h spravím ešte pár spojení a vypínam centrálu. Miro ide spať do auta, ja si “ustieľam” v stane, ktorý je na jednej strane premočený od dažďa. Ani prístrešok ho neochránil. Presúvam do stanu vysielačku aj notebook, 2. etapu totiž absolvujem v ňom. Nastvujem budík na 00:55 a zaspávam. Teda snažím sa – vietor fúka, veža hučí…

Keď ma budí zobúdza, vonku sa čerti ženia. Nechce sa mi zo stanu štartovať centrálu, tak budí posúvam o hodinu a spím ďalej. O druhej sa však donútim vygúľať. Drkocem zubami, zabudol som si totiž vziať suché ponožky… Ten jediný pocit zimy a chladu preniká celým telom.

Pásmo je čistejšie ako večer, problémy pri spojeniach robia len všadeprítomní kamionisti a najmä Poliaci v AM a nulkách. Pri dobýjaní sa na Alfu na Klínovci sa mi podarilo odsťahovať dvoch slovenských kamionistov na 10-ku. Normálne bolo počuť ich prekvapené výrazy v tvári, že ich počujem. Asi si mysleli, že sú na svete sami…

Okolo tretej sa začali problémy s notebookom. Ovládacie klávesy, ako šípky, INS, DEL a pod. začali písať do jednotlivých okien programu somariny. Nepomohol ani reštart počítača. Po chvíli som sa naučil ako-tak ovládať program a pokračoval ďalej. Medzitým SMSka: “Kua, načúvaj!” Tak dám ďalšiu výzvu a uši mám nalepené na reproduktore. Nič. Dávam slúchadlá a počujem “…31″.
“Tome, to si ty?”
“Jasně,” počujem zrazu úplne zreteľne.
No ani po 5 minútach nemáme všetky potrebné údaje. Škoda, spojenie nad 400 km by sa hodilo.

Pokračujem ďalej, naháňam Alfy, lebo všetko naokolo mám spravené. Podmienky sa stále vylepšujú a počujem ďalšie stanice. O štvrtej sa darí aj spojenie s TmR (Dyleň, JN69GX) na 420 km, čo je môj a aj Tomášov DX. Potom ešte potešia Junior Chlumčany a Žán Braník a o piatej je koniec. Po súťaži robím ešte pár spojení do ligy, Tomáša počujem už štvorkovým (!) rádiom a o 5.30 vypínam vysielačku.

Cestou domov sa zastavujeme na rannú kávu na jednej benzínke a o pol deviatej sme v Partizánskom.

Keď som v nedeľu poobede pustil notebook, s hrôzou som zistil, že celá prvá etapa je fuč! Našťastie s pomocou Bohouša CL-6 som stratené spojenia opäť našiel. Teraz už len dúfať, či sú správne zapísané.

Dopočutia v LPD 2011.

Keď sa VKV kontest naplno rozbehol, večer počas chvíľky voľna som zmontoval anténu, postavil stožiar a natiahol kábel. Trochu som sa potrápil s napájaním, pretože zdroj, ktorý som chcel použiť, sme nechali na chate pod kopcom. Po chvíľke improvizovania bolo všetko zapojené.

V silnom rušení som začul hovor dvoch staníc, z ktorých sa vykľuli Zebra Senica /p Žalostiná a Vilo Trstín. Po nich sa ozval Ekorátio Trstín, na ktorého som musel trochu kričať, aby sme sa počuli. To ma však už okrikoval Peter OM3PA, ktorý kvôli mne nepočul stanice na 144Mhz ani v slúchadlách.
Nechal som teda chvíľu cébečko tak a skúsil PMR. Dohodli sme si spojenie so Zebrou. Na moje prekvapenie to lietalo perfektne. Obojstranne rádio 4-5 na 88 km! Po štvrťhodine som zaliezol späť do stanu a porobil niekoľko ďalších spojení. Za necelú hodinku ich bolo v denníku 12.
Potom som sa venoval VKV kontestu a k cébečku som sa opäť dostal až ráno. Najdlhšie spojenie z Vtáčnika bol Franta Hokej Frýdek a jeho ranné kolečko Cestička okolo Frýdku (117km). Podmienky sa postupne kazili ruskými DXami. bolo sa treba naraňajkovať a opäť sadnúť k VKV stanici.

Aby som bol čo najbližšie k mestu (v prípade, že by mi z domu volali), obetoval som výšku a rozhodol sa ísť len k vodárni nad mestom (cca 250 m n.m.). Anténu som zložil asi za 10 minút, stožiar som priviazal o betónový stĺpik plota a koax napojil na stanicu v aute. Marconi/m sa teda zmenil na Marconi/p.

Prvým v denníku bol jeden z častých portejblistov – Jozef Horná Kráľová /p Zobor. Hneď po ňom sa ozval Paľo Koválov, ktorý tiež mieril na portejbl a už počas mobilovania monitoroval pásmo. Treťou v poradí bola Babka Kosačka. Tú som počul na pásme snáď po dvoch rokoch. Práve v tento večer sa konala aj Kosačkou organizovaná svätojánska štafeta – prenos rádiovej svätojánskej mušky naprieč Českou a Slovenskou republikou. Povinné spojenia na Skalku (exp. Horec) a Veľkú Javorinu (Milan Senica), po nich nasledovalo vydreté spojenie s Hederou Piešťany. V utíchajúcom rušení sa ozvali aj Delta NM/m, Alex Radošina, chalani z exp. Studňa, Tulák Prievidza a iní.
Cez 100 km som sa tentokrát nedostal. Na českej strane som počul iba dve expedície: Horizont+Brána na Vysokej (JN99EJ, 83 km) a Avia na Šibenickom vrchu (JN88WV, 60 km). Najdlhším spojením tak ostal Peťo Malacky /p Vysoká (JN88OJ, 90 km).
Po polnoci som si zapísal ešte aj bonusové spojenie s kontrolnou stanicou Slovenskej portejblovej ligy (SPL-3) a jednu hodinu po polnoci som už ležal doma v posteli.

Na Slovensku bolo ohlásených asi 20 portejblových účastníkov. Niektorí sa prihlasovali na poslednú chvíľu, iní už v januári vychytali lukratívne kóty.  Po dohode s hlavným organizátorom som aj tento rok mal vykonávať mobilnú kontrolu a počas súťaže niekoľkokrát vysielať ako násobičová stanica.

Sobota, 15.5.2010
Hoci sa počasie už od sobotného poludnia výraze menilo, sucho bolo ešte aj v čase môjho odchodu z QTH. Cestou som naložil Peťa “Jimmiho” s priateľkou Táňou a vyrazili sme. Predbežný plán bol navštíviť 5 súťažiacich. Podmienka bola – musím ich počuť v éteri. Scan na stanici fungoval na 100%, no hneď prvý cieľ našej púte sme nikde nepočuli. Zmenili sme teda smer a cez Topoľčany a Piešťany sme zamierili k veterným elektrárňam pri Záruboch (JN88QN), odkiaľ vysielali trnavskí cébečkári: Peter “Pietro”, Karol, Milan “ORTA” a Blesk Trstín.

Medzitým prvá zástavka a prvé vysielanie z kóty Havran (JN88WN, 450 m n.m.).  Podarilo sa nám spraviť len 4 spojenia a už za dažďa sme pokračovali ďalej.

Po príchode na záruby už živly besneli. Vietor a dážď umocnený hukotom vrtúľ elektrární v úplnej tme dávali malú nádej prekvapiť nič netušiacich portejblistov. Hoci sme stáli len 30-40 metrov od ich auta, museli sme sa nechať navigovať cez vysielačku. Neboli by sme ich našli. Chalani ihneď vytiahli zákusky a nejaké životabudiče… Využil som chvíľu ich zariadenie a v ten večer sa druhýkrát ozval ako násobič. Hrozné rušenie robilo problémy prečítať inak silné stanice. Po 20 minútach bolo v denníku 8 súťažných spojení a my sme sa rozlúčili.

V rýchlosti sme sa rozhodovali, či zamieriť na Žalostinú (JN88RT, 620 m.), kde vysielali chalani z Partizánskeho, alebo navštíviť Milana Senica na Veľkej Javorine (JN88UU, 970 m). Keďže terén na Žalostinej poznám, vedel som, že vyjsť po tráve v tomto lejaku na kótu je nemožné. Chalani to stihli ešte v relatívne suchom počasí. Druhým cieľom bola teda Javorina. Cestou sme počúvali Milana, ktorý robil jedno spojenie za druhým. Ozvali sme sa mu spod Javoriny. Od Holubyho chaty na kótu sme zažili počasie, aké ešte nikdy. Strašný vietor spôsoboval, že pršalo vodorovne. Doslova! Vysielač sme minuli ani nevieme ako, zrazu sa pod kolesami stratil asfalt a pokračovali sme po štrku až k Milanovi. Ten sa zľakol že mu strhneme už aj tak poškodené kotvenie. Zastavil som tesne vedľa jeho auta a preliezol k nemu. Jimmi s Táňou sa už nezmestili, Milan mal auto plné techniky. Na spolujazdcovom sedadle trónil anténny prepínač, pod ním dve autobatérie, jediné miesto bolo za vodičom. Milan práve spravil spojenie s Tomášom mobil Roudnice /p Vlčí Hora (JO60TP, 888m). Hneď som bral do ruky mikrofón, že ho zavolám aj ja, ale v tú ranu podmienky spadli a sme si mysleli, že spadli antény. Proste – čistý šum. Zrazu opäť všetko “naskočilo” a za 20 minút som spravil ďalších 13 QSO.

Nedeľa, 16.5.2010
Od Milana sme odchádzali krátko po pol jednej a aj z auta sa nám podarilo zopár pekných spojení na stredné Slovensko. Na ceste už bolo niekoľko menších polámaných konárov, ale bez problémov sme zišli až do civilizácie. Keď sme sa dostali na diaľnicu pri Novom Meste nad Váhom, prestalo pršať, ba miestami bol asfalt úplne suchý.

Premýšľali sme, kam ďalej. Na pláne bola partia: Martin “Maťašák” Zemianske Sady, Laco “Satelit” Dubnica a “Maco” Trnava. Čím bližšie k nim sme boli, tým viac sme pochybovali. Chalanov v éteri akosi nebolo. Počuli sme žilinčanov na Martinských Holiach, MT-BB posádku na Skalke, no nad Trenčíno pri TV vysielači asi už spali… Odbočili sme z diaľnice smerom na Partizánske a keď sme oli asi 10 km za odbočkou, odrazu nám stanicu takmer roztrhal silný signál: Maťašák. Už sme sa však nedali prehovoriť a zamierili sme si to domov. Obišli sme aj Považský Inovec (cesta hore a späť by nám zabrala takmer 2 hodiny). Zastavili sme sa však na Jankovm Vŕšku (JN98ER, 540m) odkiaľ sme poslednýkrát v tejto súťaži vysielali. Spravili sme všetko, čo sme počuli (12 QSO). Potom som si spolu s Martinom Záturčie /p Skalka chvíľu pokecal v angličtine, čo vytrhlo z polospánku aj Táňu na zadnom sedadle s otázkou v tvári, odkiaľ sa s tým angličanom poznám, a ako je možné že vie, odkiaľ vysielame. (Martin s anglickým prízvukom po mojom udaní lokátoru povedal: áno, to je Jankov Vršok…). Tak sme sa na záver zasmiali, rozlúčili a pobrali sa spať.

Celkom sme prešli 279 km, spravili 37 spojení zo 4 rôznych lokalít. Ostalo už len spracovať denníky a poslať ich na vyhodnotenie.Tentokrát som viac rozdával body ako súťažil, no v letnom CB poľnom dni si to chcem plne vynahradiť. Jednu kótu mám vyhliadnutú, musím si však vybaviť povolenie na vstup. Už som tam raz problémy mal, nerád by som ich mal znova.

73 a dopočutia !

P.S. Keď Milan Senica v nedeľu ráno odchádzal z Javoriny, musel hodinu čakať na hasičov a lesníkov, kým odpracú popadané stromy a hrubé konáre z cesty. Našťastie my sme vyviazli bez ujmy na zdraví a majetku…

LINKY:

• www.cbdx.cz – stránka českého organizátora
  
• www.scbr.sk – stránka slovenského organizátora
  

Počas týždňa som na CB stránkach (tu a tu a tu) dal vedieť, že idem na kopec. V sobotu mi Martin (Brčo) priniesol anténu, ktorú nosíme na kopce a keď som ho oslovil, či nechce ísť so mnou, s radosťou pozvanie prijal.

Vstával som o šiestej,  krátko na to mi Brčo volal, že už vykladá veci pred bránu. Našťastie ja som svoje veci mal už zbalené a tak som krátko po pol siedmej bol uňho. Zastavili sme s na OMV dotankovať benzín o elektrocentrály a namierili sme si to na Penhýbel (JN98GN, cca 600 m.n.m.).

Martin “Brčo” Partizánske

Maťo začal skladať smerovku HB9RU na CB pásmo, ja som poskladal 13.el F9FT pre dvojmeter a CB 1/2-vlnný vertikál. o pol deviatej sme boli v éteri. Oproti plánu sme meškali viac ako hodinu, ale ozvali sme sa… Keďže sme mali len jeden notebook a žiaden papier, Brčo vysielal a ja som zapisoval. Spojení na CB však nebolo veľa, preto som si cez Skype dohodol sked s Tonom OM1AEG z Bratislavy. Tono mi hlásil veľmi kolísavý signál S6 až S0. Preto som sa rozhodol, že vertikál, ktorý bol na jednom stožiari s VKV smerovkou pôjde dolu a koaxiály vymením. Tona som však už potom nenašiel, a tak ostávalo iba modliť sa, aby to počas prevádzkového aktívu “chodilo”.

Druhýkrát počas môjho pôsobenia vo VKV PA som bol QRV hneď na začiatku. Pred závodom som veľmi dobre počul stanice z 9a a S5, preto som začal týmto smerom. No zrazu, akoby ich ten vetrík, čo fúkal, odvial niekam preč. Spravil som 9A1CMS, no potom som to zvrtol na západ a volal na OK stanice. Pásmo bolo plné staníc, no Tibor OM3RM mi tentokrát spôsoboval silné rušenie +/- 20kHz od svojej QRG. V jeho blízkosti vysielalo veľa silných staníc, ktoré som však neprečítal…

Zopárkrát som skúsil ísť aj na výzvu, no po pár minútach ma nikto viac nevolal… Na východ odo mňa boli len Igor OM7AC (Zvolen) a Juro OM8ACE. Juro dokoca preliezol od chrbta antény. Posledná polhodina bola dosť náročná. Zdvihol sa vietor, ktorý mi stále otáčal anténu na severozápad. Ak som chcel robiť spojenia iným smerom, musel som ju pridržať. Vetru sa podarilo odtrhnúť  koaxial od stožiara…

Brčo medzitým začal baliť CB, okolo obeda už na pásme ani na opakovačoch nebolo nikoho. Ja som posledné QSO odklepol 4 minúty pred koncom (OK2RL).

Značka     : OM4AAS
Contest    : VKV PA  2010/04
Dátum      : 2010/04/18
QTH        : Penhýbel
WW lokátor : JN98GN
Nadm. výška: 600 m
Pásmo      : 144 MHz
Kategória  : SOSB
LOG        : Atalanta Locator ver. 12.23

Počet QSO  : 60
- Dvojita  : 0
- Chyby    : 0

Súčet bodov: 186
ODX        : 9A3XM v JN85EI

Pocet DXCC : 5
DXCC       :
28 x OM
24 x OK
6 x 9A
1 x HG
1 x S5

Počet WWL  : 13
WWL        :
14xJN89
11xJN88
10xJN99
10xJN98
3xJN85
2xJN87
2xJN86
2xJN79
2xJN76
1xKN08
1xJO80
1xJN78
1xJN75
TOP 10
——————————–
1. 9A1WW        JN75SL   412 km
2. 9A3XM        JN85EI   393 km
3. 9A1N         JN85LI   377 km
4. 9A1I         JN85FS   349 km
5. 9A4RC/P      JN76WE   332 km
6. OK1KJP       JN78DR   313 km
7. HG10P        JN86EE   311 km
8. S59ABC       JN76TO   309 km
9. 9A1CMS       JN86DM   283 km
10. OK1KWP       JN79PP   266 km

Obyčajne totiž na stretnutie chodíme v piatok podvečer s Alexom Radošina (SK 282, OM5ALX). Tentokrát však moje pracovné povinnosti trochu zamotali príchod. Kvôli Alexovmu horšiemu zdravotnému stavu sa Miška Partizánske (SK 728, OM4CX) obetovala a spolu s maminou ho vyzdvihli v Radošine. V Partizánskom som sa nalodil ja a do Handlovej sme dorazili okolo pol dvanástej v noci. Od Nautilusa Handlová (SK 021) sme si vzali terénnu štvorkolku (Ranger RZR), no vyskytol sa problém s prázdnou nádržou. Nautilus nás však ubezpečil že na Kaktus Maják a späť to vydrží. Možno…

Na chate Mladosť, kde sa konalo stretnutie, už skoro všetci spali, podali sme si ruky len s MacGyverom BB (SK 485, OM7AKI) a vyrazili sme na Kaktus Maják. Cesta vedie sčasti po lesnej ceste, ktorá je už riadne rozbitá a v druhej polovici lesom a lúkami až k chate. V tom najstrmšom stúpaní sa rozblikala celá prístrojová doska, čo znamenalo takmer prázdnu nádrž. Asi prvýkrát som sa netrápil parkovaním pri chate, zastavil som ako sa dalo a hneď vypol motor. V chate sme ani nekúrili, bolo vcelku prijateľne. Keďže bol pokročilý nočný čas, išli sme sa spať.

Ráno som vstával asi hodinku pred začiatkom OM aktivity, ktorej som sa chcel zúčastniť. Bolo treba natiahnuť a zavesiť dipól a zapojiť rádio. Stihol som to za 30 minút a prezrel som pásmo. Ohlásil som sa Tondovi Holešov (OK2BKP), mňa potom zavolal Vilo Tatranská Lomnica (OM0AAO). V OMAC som spravil priemerný výsledok: 70 spojení x 23 násobičov = 1.610 bodov. Po skončení bolo treba rýchlo zbaliť a presunúť sa o 300 výškových metrov nižšie na chatu skiTMG (Mladosť), kde už začalo CB stretnutie. V batohu som mal totiž prezenčnú listinu aj visačky, na ktoré všetci čakali. Čo však s prázdnou nádržou?

Benzín nám definitívne došiel na najvyššom bode našej trasy. Tam nám ostalo už len zaradiť neutrál a na brzde zísť dolu strminami, cestami-necestami. Všetko sme napokon zvládli. Stretli sme prvých známych – Fero Harley Žilina (OM6AR), Béďa Kanianka (SK 684, OM4AST) a ďalších. Na VKV som navigoval Ferda OM5ZX, ktorý ostal stáť pri chate, kde sa stretnutie konalo pred rokom. V reštaurácii sme si dali raňajky a stretli ďalších. Miestnosť sa postupne plnila, rovnako ako aj krytá terasa.

Približne o desiatej začala Členská schôdza Slovenského CB rádioklubu, ktorú som viedol. Po dvoch rokoch prebehli voľby Prezídia a revíznej komisie. V závere sa odovzdávali ceny za súťaže. Cvrček Budatín vyhlásil výsledky Slovenskej CB ligy, v ktorej som za exp. MARCO POLO prebral pohár a diplom za 3. miesto. Potom som zasa ja odovzdal diplomy za Zimný CB závod. Pred obedom sme si za stôl sadli so Števom Zvolen (SK 525, OM7KW) a riešili návrhy a tlač QSL lístkov.

Tradičnú tombolu sme sledovali od obedových tanierov. A opäť som niečo vyhral. Opäť spacák, takže už mám doma dva Miška vyhrala predlžovačku so zásuvkami… Potom sa veľká väčšina rozbehla domov, ostali zasa iba skalní. My traja (Alex, Miška a ja) sme ešte odbehli kúpiť benzín do štvorkolky, aby sme ju mohli vôbec niekam dopraviť, zastavili sme sa v CBONE Handlová a tiež sme odišli domov. Tento víkend nás totiž čakali ešte ďalšie povinnosti.

Zopár fotiek na záver (nechcelo sa mi tentokrát nejako fotiť)

Sprava:
Strašidlo Košice (SK 200, OM3WYE), Pugzley Bratislava (OM1AEG) a vpredu Rado Bardejov (SK-736)

Zľava:
Princezná a Esmeralda Zvolen

Dodo Levice (SK 715, OM5AVX)

Zľava:
Helmut a Generál Prievidza, vpravo Bakalár Diviacka Nová Ves

Rozlúčková na záver. Zľava:
Rio Martin Sever (SK-727, OM6ADR), Boris Krasňany BA (SK 718), Martin Záturčie (SK 001, OM6AT), Nautilus Handlová (SK 021), Pugzley Bratislava (OM1AEG), Fero Harley Žilina (OM6AR), ?, Alex Radošina (SK 282, OM5ALX), Strašidlo Košice (SK 200, OM3WYE), Miška Partizánske (SK 728, OM4CX), Alwa Bratislava, Rado Bardejov (SK-736), ?
Spodný rad: ja, Webo Banská Bystrica (SK 686, OM7ANT), Paťo Zvolen

Po pár rokoch sa na CB pásme súčasne objavilo päť staníc. Z CB veteránov len ja a Kosťo, ostatní traja Miška, Juro (Kaso) a Martin (Brčo) sú na pásme len posledné dva roky, no vysielajú väčšinou len portejblovo.

Teraz v zime sa však na kopce chodiť nedá, preto Martin rozložil stožiar na dvore, Juro dal na okno aspoň magnetku a Miška preladila rádio z AMA aj na CB pásmo a je o ňu v éteri veľký záujem…Ak pripočítame zopár ďalších (Laco, Roman, Peťo-Jimmi, Tomáš), tak v Partizánskom opäť začne byť tesno… No, tak aspoň tesnejšie…

Najviac spojení bolo samozrejme do okresu Prievidza, kde v tom čase aktívne vysielalo viac ako 100 ľudí. Veď CB klub Horná Nitra patril medzi najsilnejšie kluby na Slovensku. Veľa spojení sme vtedy spravili do Bratislavy, Šale, Partizánskeho, Nitry, ozývali sa ľudia zo Slovenska i Českej republiky. Náš signál vtedy doletel až do Brna, odkiaľ sme mali tiež niekoľko spojení. Škoda, že v tom čase sa ešte neorganizovala Slovenská CB liga, no zasa ak by už bola vyhlásená, určite by sa nás na jednom kopci nezišlo tak veľa.

Dnes je na CB pásme počuť hlasy len sporadicky. Mnohé volačky z takmer 12-ročného denníka sú dávno zabudnuté, niektoré však aj dnes veľa znamenajú. Vodiči kamiónov a sem-tam nejaké portejblové vysielanie už asi nevráti čaro spojenia cez pol republiky. Aj výsledkové listiny CB súťaží spomínajú stále tých istých účastníkov, noví operátori sa zjavia len sporadicky.

Možnosti  IT dnes totiž vládnu aj svetu rádiových vĺn.