Najväčšia spoločná CB súťaž v Čechách a na Slovensku si z roka na rok získava viac a viac priaznivcov. Od začiatku roka sa množia prihlášky na oboch stranách hranice, každý kalkuluje, kam vyliezť, aby bol výsledok čo najlepší. Tentokrát však so všetkými zamávalo počasie.

Na Slovensku bolo ohlásených asi 20 portejblových účastníkov. Niektorí sa prihlasovali na poslednú chvíľu, iní už v januári vychytali lukratívne kóty.  Po dohode s hlavným organizátorom som aj tento rok mal vykonávať mobilnú kontrolu a počas súťaže niekoľkokrát vysielať ako násobičová stanica.

Sobota, 15.5.2010
Hoci sa počasie už od sobotného poludnia výraze menilo, sucho bolo ešte aj v čase môjho odchodu z QTH. Cestou som naložil Peťa “Jimmiho” s priateľkou Táňou a vyrazili sme. Predbežný plán bol navštíviť 5 súťažiacich. Podmienka bola – musím ich počuť v éteri. Scan na stanici fungoval na 100%, no hneď prvý cieľ našej púte sme nikde nepočuli. Zmenili sme teda smer a cez Topoľčany a Piešťany sme zamierili k veterným elektrárňam pri Záruboch (JN88QN), odkiaľ vysielali trnavskí cébečkári: Peter “Pietro”, Karol, Milan “ORTA” a Blesk Trstín.

Medzitým prvá zástavka a prvé vysielanie z kóty Havran (JN88WN, 450 m n.m.).  Podarilo sa nám spraviť len 4 spojenia a už za dažďa sme pokračovali ďalej.

Po príchode na záruby už živly besneli. Vietor a dážď umocnený hukotom vrtúľ elektrární v úplnej tme dávali malú nádej prekvapiť nič netušiacich portejblistov. Hoci sme stáli len 30-40 metrov od ich auta, museli sme sa nechať navigovať cez vysielačku. Neboli by sme ich našli. Chalani ihneď vytiahli zákusky a nejaké životabudiče… Využil som chvíľu ich zariadenie a v ten večer sa druhýkrát ozval ako násobič. Hrozné rušenie robilo problémy prečítať inak silné stanice. Po 20 minútach bolo v denníku 8 súťažných spojení a my sme sa rozlúčili.

V rýchlosti sme sa rozhodovali, či zamieriť na Žalostinú (JN88RT, 620 m.), kde vysielali chalani z Partizánskeho, alebo navštíviť Milana Senica na Veľkej Javorine (JN88UU, 970 m). Keďže terén na Žalostinej poznám, vedel som, že vyjsť po tráve v tomto lejaku na kótu je nemožné. Chalani to stihli ešte v relatívne suchom počasí. Druhým cieľom bola teda Javorina. Cestou sme počúvali Milana, ktorý robil jedno spojenie za druhým. Ozvali sme sa mu spod Javoriny. Od Holubyho chaty na kótu sme zažili počasie, aké ešte nikdy. Strašný vietor spôsoboval, že pršalo vodorovne. Doslova! Vysielač sme minuli ani nevieme ako, zrazu sa pod kolesami stratil asfalt a pokračovali sme po štrku až k Milanovi. Ten sa zľakol že mu strhneme už aj tak poškodené kotvenie. Zastavil som tesne vedľa jeho auta a preliezol k nemu. Jimmi s Táňou sa už nezmestili, Milan mal auto plné techniky. Na spolujazdcovom sedadle trónil anténny prepínač, pod ním dve autobatérie, jediné miesto bolo za vodičom. Milan práve spravil spojenie s Tomášom mobil Roudnice /p Vlčí Hora (JO60TP, 888m). Hneď som bral do ruky mikrofón, že ho zavolám aj ja, ale v tú ranu podmienky spadli a sme si mysleli, že spadli antény. Proste – čistý šum. Zrazu opäť všetko “naskočilo” a za 20 minút som spravil ďalších 13 QSO.

Nedeľa, 16.5.2010
Od Milana sme odchádzali krátko po pol jednej a aj z auta sa nám podarilo zopár pekných spojení na stredné Slovensko. Na ceste už bolo niekoľko menších polámaných konárov, ale bez problémov sme zišli až do civilizácie. Keď sme sa dostali na diaľnicu pri Novom Meste nad Váhom, prestalo pršať, ba miestami bol asfalt úplne suchý.

Premýšľali sme, kam ďalej. Na pláne bola partia: Martin “Maťašák” Zemianske Sady, Laco “Satelit” Dubnica a “Maco” Trnava. Čím bližšie k nim sme boli, tým viac sme pochybovali. Chalanov v éteri akosi nebolo. Počuli sme žilinčanov na Martinských Holiach, MT-BB posádku na Skalke, no nad Trenčíno pri TV vysielači asi už spali… Odbočili sme z diaľnice smerom na Partizánske a keď sme oli asi 10 km za odbočkou, odrazu nám stanicu takmer roztrhal silný signál: Maťašák. Už sme sa však nedali prehovoriť a zamierili sme si to domov. Obišli sme aj Považský Inovec (cesta hore a späť by nám zabrala takmer 2 hodiny). Zastavili sme sa však na Jankovm Vŕšku (JN98ER, 540m) odkiaľ sme poslednýkrát v tejto súťaži vysielali. Spravili sme všetko, čo sme počuli (12 QSO). Potom som si spolu s Martinom Záturčie /p Skalka chvíľu pokecal v angličtine, čo vytrhlo z polospánku aj Táňu na zadnom sedadle s otázkou v tvári, odkiaľ sa s tým angličanom poznám, a ako je možné že vie, odkiaľ vysielame. (Martin s anglickým prízvukom po mojom udaní lokátoru povedal: áno, to je Jankov Vršok…). Tak sme sa na záver zasmiali, rozlúčili a pobrali sa spať.

Celkom sme prešli 279 km, spravili 37 spojení zo 4 rôznych lokalít. Ostalo už len spracovať denníky a poslať ich na vyhodnotenie.Tentokrát som viac rozdával body ako súťažil, no v letnom CB poľnom dni si to chcem plne vynahradiť. Jednu kótu mám vyhliadnutú, musím si však vybaviť povolenie na vstup. Už som tam raz problémy mal, nerád by som ich mal znova.

73 a dopočutia !

P.S. Keď Milan Senica v nedeľu ráno odchádzal z Javoriny, musel hodinu čakať na hasičov a lesníkov, kým odpracú popadané stromy a hrubé konáre z cesty. Našťastie my sme vyviazli bez ujmy na zdraví a majetku…


LINKY: