Už niekoľko mesiacov sa polemizuje o tom, prečo Slnko nezvýšilo svoju aktivitu. Počet čiernych škvŕn na slnečnom povrchu je stále malý, a preto sa horné KV pásma otvárajú len sporadicky. Osvetlenie do problematiky vnáša aj januárové číslo slovenského populárneho časopisu QUARK. Dovolím si ho odcitovať.

Americkí astronómovia zistili, prečo je momentálne na Slnku tak málo škvŕn a iba minimálna magnetická aktivita. Môže za to prúdenie vnútri Slnka, ktroé je teraz oveľa pomalšie ako zvyčajne. Za normálnych okolností rozdeľujeme slnečnú aktivitu do 11-ročných slnečných cyklov, počas ktorých naberá a stráca na intenzite.Počet škvŕn pritom slúži ako miera tejto aktivity. Súčasné obdobie pokoja s vyslovene malým množstvom škvŕn však trvá neobyčajne dlho, čo vedci doteraz nevedeli objasniť. Asi každých 11 rokov produkuje Slnko v blízkosti svojich pólov prúdy, ktoré sa pomaly pohybujú v perióde približne 17 rokov k pomyselnému rovníku Slnka. V dobe, keď dosiahnu geografickú šírku zhruba 22°, začínajú zrejme ovplyvňovať vznik slnečných škvŕn. Jeden zo sledovaných prúdov sa pohyboval v hĺbke približne 1000 až 7000 km pod povrchom Slnka z východu na západ. V porovnaní s prúdeniami predošlého slnečného cyklu bol podstatne pomalší. Slnečné škvrny sú chladnejšie oblasti na povrchu Slnka, ktoré vznikajú prerušením siločiar magnetického poľa. Mnohé z nich poukazujú na zvýšenú aktivitu, v ktorej dôsledku dochádza aj k zvýšenému počtu výbuchov na Slnku. Tieto výbuchy môžu neskôr ovplyvniť magnetické pole Zeme, činnosť satelitov a takisto rádiové spojenie na Zemi.

Zdroj: QUARK 1/2010, str. 7