Tri dni pred októbrovým kolom VKV prevádzkoveého aktívu som na obede stretol Milana OM3TZQ a pýtam sa ho:
“Kam ideme v nedeľu?”
A on na to: “Nikam, však je zima…”

Ešte som mu stihol povedať, kam sa chystám, no Milan mi odporučil neďaleký kopček nad dedinou Turčianky. Z miesta tesne vedľa asfaltky spravil kedysi asi 80 spojení. Fajn, pomyslel som si, skúsim teda tam.

Ešte v sobotu dopoludnia pršalo, v nedeľu ráno bola hmla, ale bez dažďa. Naložil som do auta anténu, a všetky ostatné náležitosti a vyrazil. Keďže zadné dvere som mal kvôli trčiacej anténe prichytené len drôtom, bol som najpomalším vozidlom v okrese.

Prvá obhliadka terénu ma šokovala. Poľná cesta neexistovala, poľnohospodári ju na jeseň asi komplet preorali, ostal z nej len asi 10-metrový úsek. Nevadí, ostal som hneď vedľa asfaltky, stožiar postavil tesne za auto, no horšie to bolo pri jeho kotvení – pri zabíjaní tyčí na uchytenie kotvenia som sa každým úderom kladiva zabáral do blata aj ja. Kým sa mi podarilo upevniť všetky kotvy, mal som na teniskách hrubočiznú vrstvu mazľavého blata… Za 10 minút som sa ako-tak očistil, popripájal koax a el. napájanie. A vtedy som si uvedomil, že by bolo vhodné vytiahnuť aj centrálu a naštartovať ju. Znova nasledovala cesta do blata, pretože centrála spôsobovala dosť veľké rušenie a bolo ju treba umiestniť čo najďalej za anténu smerom na východ. Konečne som sa poslednýkrát očistil a sadol do auta.

Očakával som menej spojení ako pred mesiacom, bol som predsa o necelých 600 m nižšie a používal som len polovičný výkon, nakoľko som mal slabšiu centrálu. Začal som s anténou otočenou na 9A, Chorváti prechádzali vcelku pekne a bez problémov.  Potom som ju zvrtol klasicky na západ, pekný signál mal OK1DOL. Myslel som, že bude mojím ODX (406 km), no krátko pred koncom som na pásme objavil YU1EV  a na svete bol DX za 438 km. Svetlá chvíľka prišla asi v polovici, keď som si s PWR asi 50W dovolil ísť na výzvu a zopár českých staníc ma aj zavolalo. Trvalo to však len chvíľu, tesne vedľa mňa sa posadil silnejší kolega a bolo po radosti…

Tentokrát som mal úplne zatvorený východný smer, tesne za chrbtom som mal o 300 m vyššie kopce. Potom už len ostalo opäť sa oblepiť kilogramami blata pri balení, ani neviem koľkýkrát sa očistiť a vrátiť sa späť do mesta…

mapka a výsledky na záver

http://vkv.szr.sk – VKV Prevádzkový aktív